Skladové systémy v poslednom období prešli markantnými  zmenami. Stále viac sa do logistických tokov zapájajú informačné technológie, regálová  a manipulačná technika je viac „závislá“ od automatizácie a minimalizácia personálnych nárokov je práve v dnešných časoch vysoko aktuálna.

 

         Európska logistická asosiácia definuje logistiku ako organizovanie, plánovanie, riadenie a výkon tokov začínajúc  vývojom a nákupom, končiac výrobou a distribúciou podľa objednávky finálneho zákazníka tak, aby boli splnené všetky požiadavky trhu pri minimálnych nákladoch a minimálnych kapitálových výdavkoch.“ Náklady na logistiku v širšom slova zmysle predstavujú 10-15 % konečných nákladov produktu.

         Významnú časť všeobecnej logistiky tvorí práve logistika skladových systémov. Preto je dôležitá optimalizácia týchto nákladov, čo priamo ovplyvňuje  konkurencieschopnosť spoločnosti.

 

         Napriek automatizácií a nasadzovaniu IT v oblasti skladov je však stále prvým krokom na ceste k správnej skladovej logistike ľudský faktor – návrh logistického riešenia skladov. Prvotná správna analýza budúcej logistiky, optimálne zadefinovanie logistického reťazca je „kompasom“ k  efektívnym skladovým systémom.

 

         Medzi početné  zadania pri návrhoch logistických riešení skladových systémov patria napríklad: zabezpečenie dostatočnej kapacity objektu, prípadne zvýšenie už existujúcej kapacity, zlúčenie viacerých expedičných centier s cieľom racionalizácie nákladov, využitie informačných systémov pri riadení skladovania, aplikácia optimalizovaných skladovacích technológií a manipulačnej techniky, automatická identifikácia skladovaného materiálu (čiarové kódy, WiFi, mobilné terminály). Ďalšou z úloh môže byť zjednotenie parciálnych logistických systémov  s akcentom na zvýšenie úrovne vzájomnej previazanosti procesov, kvalitný transfer relevantných informácií, jednoduchosť tokov skladovaného materiálu ako aj  príslušných dokladov, minimalizácia administratívnych úkonov v náväznosti na rast produktivity práce a optimalizáciu počtu zamestnancov a v neposlednom rade vylúčenie viacnásobnej manipulácie a minimalizácia chybovosti. Pri fáze zahájenia činnosti skladového komplexu  je potrebné zamerať sa na  rast produktivity práce, správnu implementáciu  informačných systémov, on-line prepojenie  všetkých tokov ( napr. prepojenie IS WMS s podnikovým ERP) a signifikantné zvyšovanie rýchlosti a kvality logistických informácií.

 

Niekoľko príkladov skladových systémov:

 

                          

Veľkokapacitný sklad s plošinou                                     Automatizované sklady drobného materiálu

 

                          

Regálové zakladače                                                      Mobilné paletové regály

 

                          

Paletové regály                                                            Valčekové dráhy s pohonom

 

                          

Spádové priebežné regály                                             Kombinované regálové systémy

 

 

 

         Jedným z príkladov zefektívňovania skladovej logistiky je použitie systémov hlasového vychystávania tovarov. Systémy hlasom riadených operácií sa využívajú najmä pri kompletizácii vyskladňovaných zásielok vo veľkoskladoch a v distribučných centrách, ale nájdu uplatnenie napríklad aj pri riadení výrobných a technologických procesov, v logistike a pod. Predstavujú komplexné riešenia zahŕňajúce hardvérové a softvérové vybavenie a ich implementáciu do podnikového informačného systému. Bezdrôtový terminál umožňuje pracovníkom voľný pohyb a využívať pri tom najväčšiu výhodu tohto systému: voľné ruky, voľné oči. Keďže tento proces eliminuje manuálny vstup dát, umožňuje vykonávať jednotlivé pracovné úkony rýchlejšie, presnejšie a s vyššou produktivitou. Vznikajú pri tom úspory nákladov, znižuje sa faktor omylnosti ľudského činiteľa, zvyšuje sa operatívny potenciál jednotlivých operácií, a to všetko sa prejavuje i v rýchlej návratnosti investícií. Možno hovoriť o technológii „vlastnou inteligenciou“, ktorá obsahuje pokrokové rozpoznávanie hlasu. Systém je založený na automatizovanom prenose a preklade dát do hovorených príkazov a inštrukcií, ktoré pracovník počuje v slúchadlách pripojených k terminálu. Jeho hlasová odpoveď je následne ihneď pretransformovaná opäť na dáta a poslaná rádiovou sieťou do riadiaceho počítača. Tým vzniká v reálnom čase pracovný dialóg medzi pracovníkom na ploche a riadiacim systémom sprostredkovaný bezdrôtovým prenosom dát.